Požehnanie

Autor: Jana Shemesh | 5.5.2013 o 21:03 | Karma článku: 19,38 | Prečítané:  9134x

V čakárni onkológie občas sedával muž s dlhou sivou bradou, veľkou pletenou jarmulkou a v dlhej bielej košeli, ktorá pripomínala časy prorokov zo Starého zákona. Vždy sa pri ňom niekto zastavil, pobozkal mu ruky a sklonil hlavu, aby mu starec na ňu položil ruky a požehnal.

Pristavovali sa pri ňom nábožní, sekulárni, mladí, starí, muži, ženy a nosili mu aj malé deti. Ten starec pravdepodobne sám trpel. Ruky, ktoré mu tak bozkávali, mal vykrútené do zvláštneho uhla, prsty mal akoby najprv zlomené a potom zle zrastené. Pýtala som sa spolupacientov, čo sa pri ňom pristavovali, kto je. Každý mal inú teóriu, ale všetci ho považovali za svätého muža, liečiteľa a tíšiteľa bolesti. Boli takí, čo mi prisahali, že po jeho požehnaní mali lepšie výsledky, aj sa lepšie cítili. Neodvažujem sa brať im ich presvedčenie, už len pre to, že im želám úplne najlepšie výsledky na celej zemeguli. Ale skôr si tak racionálne myslím, že ten človek mal dar upokojiť, dať nádej v beznádeji. Niekto to môže považovať za podvod, ale trvanie na "pravde" a racionalite na onkológii občas nemá miesto. Keď som sa mojej doktorky pýtala, čo si o ňom myslí, povedala mi, že s ním nemá problém. Nikoho neobťažuje, nevnucuje sa, ľudia chodia za ním sami. Asi poskytuje niečo, čo nevie zabepečiť ani špičková medicína, ani psychologická pomoc pre pacientov a ich rodiny, ani príjemné prostredie a ochota personálu. Dáva ľuďom požehnanie. A je úplne jedno, čo si o tom myslia tí, čo sedia niekde neďaleko a pozerajú sa na celý ten výjav ako na scénu z filmu. Lebo toto je medzi požehnávajúcim a požehnaným.
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Šéfa ÚPN Krajňáka považovali za cuciaka, teraz je pre koalíciu diktátor

Šéf Ústavu pamäti národa viedol spor s českým ministrom financií Andrejom Babišom a zamestnancami, ktorí mali blízko k extrémizmu.


Už ste čítali?