David

Na Ukrajine im povedali, že šance sú minimálne a ešte im aj navrhli amputáciu rakovinou zasiahnutej nohy. Jeho rodičia sa našťastie rozhodli poradiť s Bety.Chlapec je už v Izraeli, rakovinu liečia medikamentmi a amputáciu vylúčili ako zbytočný zákrok. Napadnutú kosť mu nahradili implantátom. Chlapec má veľké šance na uzdravenie, čo sa ale nedá povedať o chlapcovi, ktorý s ním ležal na izbe v ukrajinskej nemocnici. Tomu odrezali obe nohy, hoci podľa izraelských lekárov nemuseli, lebo sa ešte dali zachrániť. Betin príbuzný mal jednoducho väčšie šťastie. Bety mu vybavila nemocnicu, americký filantrop pôvodom z Odesy zaplatil celú liečbu, na letenky sa poskladala rodina aj ľudia zo židovskej obce. Chlapcova mama je so synom v Izraeli, býva u Bety a vyvára doktorom špeciality. Je to jednoduchá žena, ktorá nikdy predtým neletela lietadlom ani nebola vo veľkom meste, a takto sa chce odvďačiť.Bety mi cestou zo škôlky (naše dcéry sú spolu v triede) takmer každý deň rozpráva, čo je nové s ich Davidom. Aj o tom, ako spomína na toho chlapca z nemocničnej izby. David je len chlapec, sám ešte nie je ani zďaleka zdravý, ale aj tak si uvedomuje, akú dostal šancu. Bety dokonca povedal, že sa ani nemôže tešiť z toho, že mu zachránili nohu. Verím, že po čase ho to prejde. Zaradí sa do života, odpúta myseľ od zlých dní, lebo tak je to správne a tak by to malo byť. Nemôže sa, a nielen on, ale viacerí, čo sme mali šťastie, cítiť vinný. Môže ale ľuďom pripomínať, že mnohé z toho, čo máme a čo dostávame je inde nedosiahnuteľné.