Prvé

Autor: Jana Shemesh | 28.2.2012 o 14:38 | Karma článku: 25,70 | Prečítané:  4795x

Ľudia si väčšinou pamätajú udalosti, ktoré sa v ich živote odohrali po prvýkrát. Teda apoň niektoré z nich. V živote onkologického pacienta je niekoľko takýchto prvých.

Každý z nich si asi bude pamätať prvý šok z oznámenia o chorobe. Prvého človeka zo svojho okolia, ktorému to povedal. Prvú slzu alebo prvú nadávku. Prvý mesiac spájaný zväčša s prvou operáciou, terapiou, prvou ochutnávkou vedľajších účinkov liečby. Ja si celkom presne pamätám svoju prvú krízu aj prvý blog, ktorý som počas nej napísala. Na prvú a našťastie jedinú hriešnu a skratkovitú myšlienku o rýchlom úniku. Aj na prvú spolupacientku, čo som stratila. Spomínam si tiež na tichú, ale o tohlbšiu radosť po prvej dobrej správe, aj neskutočné sklamanie a bolesť po prvej zlej správe, čo nasledovala po prvej dobrej správe. Nikdy nezabudnem na prvú vyliečenú spolupacientku. S prvou kamarátkou z onkológie som v kontakte doteraz, hoci sa odsťahovala do Spojených štátov. A pamätám si aj číslo prvých dverí, do ktorých som na onkológii vstúpila. 323 G. A minule som vyhodila tričko, ktoré som mala na prvej rádioterapii. Potom prešiel prvý rok počas ktorého, som stretla veľa ľudí, čo zažili svoj prvý raz. Po čase som už veci, čo sa mi stali po prvý raz, prestala sledovať. Človek si zvykne na všetko. Aj na rakovinu. Dôležitejšie asi bude ale to, aby neakceptoval fakt, že inak to už nemôže byť. Aby jeho prvá myšlienka pri rannom vstávaní nebola myšlienka na rakovinu.
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Šéfa ÚPN Krajňáka považovali za cuciaka, teraz je pre koalíciu diktátor

Šéf Ústavu pamäti národa viedol spor s českým ministrom financií Andrejom Babišom a zamestnancami, ktorí mali blízko k extrémizmu.


Už ste čítali?