Šachisti

Už asi pol roka chodím na terapiu s viac menej rovnakými ľuďmi. Z povahy tohto miesta vyplýva, že viacerí už neprídu nikdy, lebo ich príbeh mal príliš dobrý , alebo naopak príliš zlý koniec. Štyria dedkovia sú tu takmer vždy. Sadnú za stôl, vytiahnu šachy, utvoria dvojice a hrajú, až kým sestrička jedného z nich nezavolá dnu. Medzitým ostatní slušne čakajú, kým sa vráti a premýšľajú si ďalšie ťahy. Dvaja z nich majú už pri sebe kyslíkové fľaše, ale nezdá sa, že by im nedostatok kyslíka niečo porobil s hlavou. Ja sama šachy nehrám, nemám na to trpezlivosť ani výdrž, ale môj muž, ktorý je celkom slušný šachista a nedávno sa im prizeral,hovorí, že sú fakt dobrí. Takto sedia celé hodiny a hrajú. Občas si odskočia, teda skôr sa odšuchtajú na nejaké vyšetrenie a odháňajú šoféra, čo má jedného z nich zaviesť do domova dôchodcov, kde žije. Veď by im chýbal do partie.Minule som bola na vyšetrení neskoro popoludní a stále tam sedeli a naťahovali sa s upratovačkou, čo chcela poumývať podlahu pod ich stolmi. Neuspela. Ale sľúbili jej, že to nenažalujú šéfke. Rakovina je tiež šachová partia a tiež prehrá ten, kto neprekukne súpera a zle si naplánuje ďalší krok. Aj v šachu sú výhry, ktoré sú skôr o šťastí ako o rozume, ale sú zriedkavé a pre to také vzácne. Štyria dedkovia šachisti, čo si liečbu krátia siahodlhými partiami a občasnými hádkami o tom, komu sa viac trasú ruky a kto naschvál zdržuje, to dobre vedia. Kým vládzu udržať šachovú figúrku, je Šťastena stále na ich strane šachovnice.