Čo potrebujú onkopacienti

Tak som si doma v tichu sadla a napísala jej zoznam. Vynechám praktické veci. Ako servis, peniaze, medikamenty a know- how na chrapúňstvo poisťovní, ktorých vytáčky a spôsob ako ich komunikujú so svojimi klientami, sú samostatná vedná disciplína. Sústredila som sa skôr na to ako sa onkologický pacient cíti, lebo administratívu si dievčinka môže naštudovať od povolanejších. Onkologický pacient potrebuje cítiť, že hoci sa stal piatym kolom na voze, bez neho sa ten voz nemôže hnúť. Nechce byť vynechávaný, hoci sú chvíle, kedy chce, aby ho vynechali. Onkologický pacient nepotrebuje ľutovanie a ani tie plky typu ako sa ti to mohlo stať, takému dobrému človeku, aké je to strašne nespravodlivé a tak podobne. Ak chcete v ňom podporiť pocit, že je totálný lúzer, proti ktorému sa spikla ešte aj príroda a jeho vlastné telo, tak mu to opakujte. Onkologický pacient je výnimočný. Tak ako každý z nás. Zdravý alebo chorý. A potrebuje to tak od ostatných cítiť. Onkologický pacient potrebuje stabilitu, istú mieru rutiny, lebo na zmeny reaguje pomalšie, citlivejšie, vzťahovačnejšie. Často za bežnými problémami vidí sprisahania, motívy, ktoré nevidí nikto, len on. Pre to potrebuje priamu komunikáciu, pravdu, bez priehľadných a nefungujúcich ohľadov. A potrebuje ju od lekárov, rodiny aj priateľov.A onkologický pacient strašne potrebuje lásku. Nie súcit, ktorý ju niekedy nahrádza asi tak ako margarín poctivé maslo. Určite toho potrebujeme ešte viac. Toto som ale spísala pre tú dievčinku. Dúfam, že jej to pomôže. Mne to pomohlo veľmi.