Rakovina v tele, dieťa pod srdcom

Autor: Jana Shemesh | 2.9.2011 o 20:48 | Karma článku: 22,86 | Prečítané:  13792x

Túto ženu som si v onkologickej čakárni všimla, lebo mala na ruke okrem plastového náramku, aký tu nosia hospitalizovaní pacienti, ešte jeden naozaj krásny náramok. Taký, aký vidíte v malých dizajnérskych obchodoch. Možno nebol drahý ako nejaký naozajstný šperk, ale bol vyšperkovaný talentom toho, kto ho robil. A potom ma ešte "zaujalo" jej brucho. Bolo neprimerane nafúknuté k jej vychudnutej postave. Pomyslela som si, že asi má chudera nádor v dutine brušnej a čaká na operáciu. Alebo je tesne po nej.

O pár mesiacov som náramok na onkológii videla znovu. A aj tú ženu. Bola chudá ako predtým. Brucho nemala. Tlačila kočík. Ležalo v ňom drobučké novorodeniatko. Ľudia nakúkali do kočíka a šepkali si čosi o nezodpovednosti priviesť na svet dieťa, keď má matka smrť napísanú na čele. Žena to vycítila a sadla si tak, aby ich nedráždila. Predpokladám, že súdov na svoju adresu si vypočula dosť. Keď som ju sledovala, napadlo mi, že pred chorobou by som ju asi odsudzovala aj ja. Lebo keď je človek zdravý a darí sa mu, robí závery akosi rýchlejšie a ľahko sa mu používa veta: ja by som určite nikdy... Keď ste chorý, alebo s chorým žijete, už to tak jednoznačne nevidíte a hlavne vás opustí drzosť súdiť. Keď som vošla do ošetrovne, sestrička, čo slúžila mi, neviem prečo (lebo by sa to nemalo), povedala niečo o tej žene. Takmer 15 rokov sa pokúšala počať. Abslovovala niekoľko agresívnych hormonálnych terapií, umelé odplodnenia, ktoré sa skončili potratmi. Keď sa doma vážne zhovárali o adopcii, nečakane otehotnela a plod v prvom trimestri udržala. Keďže bola stále pod lekárskym dohľadom, objavili jej rakovinu štítnej žľazy v počiatočnom štádiu. Našťastie išlo o najmenej agresívnu formu, s viac ako dobrou prognózou. Operovať sa nemuselo hneď, tak mohla dieťa donosiť. Teraz ju čaká operácia a následná liečba. Myslím, že si veľmi zaslúži, aby všetko dobre dopadlo. Lebo to čím musela prejsť, si ani neviem predstaviť. Keď som ochorela, mala moja dcéra tri roky a ja som často rozmýšľala, čo by som robila, keby choroba prepukla, keď som ju čakala. Veď stačí, že sa budem do smrti báť, či som jej náhodou neodovzdala nejaký zlý gén. Neviem, čo by som robila na mieste tej ženy a som vďačná, že som to nemusela riešiť. Neviem, čo je v tom prípade správne a čo nie. Viem len to, že srdce matky sa zväčša rozhoduje správne.
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Najskôr partneri, potom nepriatelia na život a na smrť. Príbeh Sýkorovej vraždy

Zlikvidovať mafiána Miroslava Sýkoru mala podľa kľúčového svedka záujem aj Slovenská informačná služba.

PLUS

Zločin po slovensky: Ako zomrela Mária?

Temný zločin zo 60. rokov ožíva vďaka novinárovi Jánovi Čomajovi.

DOMOV

Kotlebovci bohatli, teraz môžu prísť o milióny

Po vstupe do župy sa im začalo dariť, kupovali autá aj domy.


Už ste čítali?