Ja mám tuším šťastie

Autor: Jana Shemesh | 25.5.2011 o 20:54 | (upravené 25.5.2011 o 20:59) Karma článku: 24,50 | Prečítané:  13901x

Zase som mala obdobie blízko krízy. Zdravotnej, psychickej a otriasala sa aj moja viera. A zase sa našlo svetielko, príležitosť, výzva. Nech to znie bláznivo, ja mám tuším šťastie. Alebo môj anjel strážny robí nadčasy.

Pred tromi týždňami mi moja doktorka povedala, že nevie ako ďalej. Moja rakovina sa nespráva podľa obvyklých scenárov, som zoslabnutá a ona sa bojí, že ďalšia terapia by nemusela uspieť. Potvrdilo jej to aj narýchlo zvolané konzílium. Povedala mi aj to, že je šanca, že sa na mňa pozrie niekto, kto je absolútna kapacita. Človek, čo zakladal hematoonkológiu v najlepšej izraelskej nemocnici. 89 ročný pán na dôchodku, ktorý si berie len pacientov, čo ho zaujímajú. A že už mu poslala môj tučný chorobopis. Tak som čakala, že či som zaujímavá. Pán profesor sa o pár dní ozval. Chce ma vidieť, ale nechce, aby som za ním cestovala do Jeruzalema, lebo mi to nie je treba. Príde za mnou. Prišiel. Zhrbený pán s paličkou. Prvá otázka bola, aby som mu povedala niečo o sebe. Nie o sebe ako o pacientovi, ale o sebe ako človeku, žene, mame, dcére, novinárke. Mám iba 36 rokov a hovorila som o sebe tuším skoro hodinu. Aj som si poplakala, aj som sa vyrozprávala. Po slovensky. Pán profesor mal asistentku z Liptovského Mikuláša a jeho maminka bola Poľka. Až po tom ma vyšetril. Napísal správu pre moju lekárku rukou a navrhol pomerne neortodoxnú terapiu. Nie som lekár, tak sa ju ani nepokúšam vysvetliť. Začali sme tento týždeň a o mesiac uvidíme, či to zaberá. Potom sme sa ešte rozprávali. O vôli žiť. O koncetráku. O onkológii. O Bohu, s ktorým obaja vedieme permanentý monológ. O tom, čo asi prežíva môj muž, lebo aj profesorova žena sa roky trápila s rakovinou. Keď som odchádzala profesor sa ma opýtal, či tuším, prečo ma chcel vidieť. Odvetila som, že asi pre vedeckú zvedavosť. Že vraj hlúpa odpoveď, veda ho už nevzrušuje. Tak prečo? Nechcel mi povedať. Na budúce, keď sa stretneme mi to vysvetlí. Ale vraj to má niečo so šťastím. Chcem tomu veriť.
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Spasí nás univerzálny základný príjem?

Stroje a automatizácia prinesú v budúcnosti stratu polovice pracovných miest. Spolu s tým príde ešte väčší hnev ľudí bez práce. Bude to znamenať pád demokracie?

AUTO

Nie v každej hmle treba zapnúť hmlovky

Predné a zadné hmlové svetlá plnia rôzne funkcie.

ROZHOVOR

Zosnulá Jaroslava Blažková: V Kanade som žila náhradný život

V tomto smutnom svete treba vyhľadávať jagavé momenty.


Už ste čítali?