Zomrel pri mne človek

Autor: Jana Shemesh | 13.1.2011 o 13:58 | (upravené 13.1.2011 o 14:05) Karma článku: 20,01 | Prečítané:  8259x

Minulý týždeň zomrel vedľa mňa spolupacient. Dávali mu infúziu a on odišiel. Potichúčky.

Jednu chvíľu sa ešte so mnou rozprával, diktoval sestričke nejaké údaje a potom som len videla, ako nad ním sestričky krúžia s bielou plachtou. O niekoľko minút ho odviezli. Ticho, diskrétne, aby nevyrušovali ďalších, čo majú zo smrti opodstatnený strach. Veľa ľudí v miestnosti si ani nič nevšimlo. Toho muža som videla na oddelení pre ambulatných pacientov, čo do nemocnice dochádzajú na infúzie, po prvý raz. Rozprával mi, že rakovinu mu našli len nedávno a pýtal sa ma, aké to je. Nepovedala som mu všetko, len to, že po infúziách mu nebude niekoľko dní dobre. Odpovedal, že to mu povedala aj jeho lekárka. A ja na to, že nie každý musí zareagovať zle. Sú ľudia, čo znesú viac ako iní. Potom sa už nechcel rozprávať a do reči nebolo ani mne. Zasa som sa zahľadela do stropu, ako to robím, keď čakám, kým to do mňa natečie. A potom som videla tú veľkú bielu plachtu. Neskôr na ňu prišpendlili papier s čiernou bodkou. A počula som ako sa sestričky dohovárajú, kto to pôjde povedať jeho žene. Čakala naňho v nemocničnej kaviarni. Minulý týždeň vedľa mňa zomrel človek. Mal asi 50, bol ženatý a mal rakovinu.Tuším som niečo počula o milosrdnej smrti a chcem veriť, že bol jej klientom.
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Spasí nás univerzálny základný príjem?

Stroje a automatizácia prinesú v budúcnosti stratu polovice pracovných miest. Spolu s tým príde ešte väčší hnev ľudí bez práce. Bude to znamenať pád demokracie?

AUTO

Nie v každej hmle treba zapnúť hmlovky

Predné a zadné hmlové svetlá plnia rôzne funkcie.

ROZHOVOR

Zosnulá Jaroslava Blažková: V Kanade som žila náhradný život

V tomto smutnom svete treba vyhľadávať jagavé momenty.


Už ste čítali?