Maša

Najprv jej hovorili, že si chorobu vymýšľa. Vraj je stále zle naladená, depresívna, neprajná a tak z toho ochorela. To jej rozprávala mama, ktorá bolo najprv roky ateistkou a potom sa dala nabulíkať na nejaké new age náboženstvo. Tak ako bezhlavo nasledovala Marxa a Lenina, tak potom všetkých obťažovala hľadaním negatívnych energií. Maše povedala, že ak bude chodiť na chemoterapiu, tak umrie rýchlejšie ako keby to nechala na prírodu. Nádor nebolo treba operovať, lebo mama počula, že sa dá vysušiť. Keď Maša prišla domov s vypadanými vlasmi, rodičia jej urobili prednášku o tom, ako videli dokument, kde sa pani vyliečila z rakoviny nejakým zázračným čajom. Nikdy sa jej neopýtali, aká je jej diagnóza, čo presne má, čo sa s tým dá robiť a čo hovoria lekári. Keď bola slabá po chemoterapiách hovorili, že sa nesnaží, je otrávená liekmi a dlho to nevydrží, lebo sa vzdáva. Maša mala len 22 rokov, na rodičoch bola finančne závislá a nerozumela, čo od nej vlastne chcú. Lekárka, ktorá je aj mojou doktorkou, sa jej raz medzi rečou opýtala, či sa s ňou nechcú porozprávať aj jej rodičia. Predsa len, bola veľmi mladá, nebola vydatá, rodičia boli najbližší príbuzní. Maša sa rozplakala a všetko jej vyrozprávala.Neviem presne, čo potom nasledovalo, lebo moja doktorka viac koná ako rozpráva. Viem len to, že s pomocou dobrých ľudí našla Maše vlastné bývanie a vybavila jej sociálnu podporu.Maša má dnes 42 rokov, tri deti, žije v Spojených štátoch. A svojej lekárke každý rok posiela pohľadnicu z dovolenky. Má ich v pracovni na čestnom mieste. Presne tam patria.