Ruth

Autor: Jana Shemesh | 1.7.2013 o 11:45 | Karma článku: 25,28 | Prečítané:  7009x

Naša Ruth mala minulý týždeň rozlúčkovú slávnosť škôlke. Veľmi som sa premáhala, aby som jej to nepokazila, ale moja povaha ma dobehla. Padali mi slzy ako hrachy. Slzy dojatia a vďačnosti. Za to, že som tam bola a za to, že to naše dieťa zvládlo.

Ruth pred tromi rokmi nastupovala do škôlky a ja na prvé terapie. Veľmi sme sa snažili, aby to všetko, vrátane našej manželskej krízy a veľkých finančných problémov, išlo mimo nej. Dúfam, že sa nám to podarilo, aj keď už teraz pozorujem, že ju to zasiahlo. Že si pamätá viac, ako by bolo zdravé. Keď ju beriem do jej obľúbenej herne, musíme obchádzať nemocnicu. Vždy sa pýta, či je to TÁ nemocnica. Vždy jej vidno na tvári napätie. O chorobe je u nás zakázané rozprávať. Moja mama vie, že keď je Ruth blízko, je lepšie nepýtať sa ani na to, ako som spala. Lebo Ruth vie, že keď zle spím, je problém. Preto ma uprostred noci príde skontrolovať. Donesie si maca a prisaje sa mi na chrbát. Musím povedať, že je silnejšia ako ja. Keď mi občas vypadne slza, alebo počuje vzdych, pribehne, vygúli tie takmer čierne očiská, položí si prst na ústa a skríkne: mama, my neplačeme. Veru, nie. Na rozlúčkovej slávnosti som ale slzy nemohla zastaviť. Z môjho na začiatku škôlky nemotorného, tichého a plačlivého dievčatka, je budúca prváčka. Sebavedomá, s jasnými názormi a plná súcitu, ktorý ale nie je ľútostivý. Ktorý nerozplače, ale postaví na nohy. Ktorý človeka núti ísť, aj keď by to už najradšej vzdal, a len tak ticho čakal na koniec. Ak vám niečo také z celého srdca davá šesťročné dieťa, musíte s tým niečo robiť. Musíte na to myslieť každý Boží deň, ktorý ste dostali. A musíte podľa toho žiť.
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Slováci ponúkajú za železiarne najviac, Američanom sa to máli

Ani jeden zo záujemcov neponúka za košickú huť cenu, ktorá by zodpovedala predstavám U. S. Steelu. Predaj nateraz nebol uzatvorený.

KOMENTÁRE

Ako Danko začal mať problém s kebabom

Keď to hovoril Breivik, vraveli sme, že mu straší vo veži.

DOMOV

Päť podnetov, Harabin trestom stále uniká

Kolegovia ho zatiaľ ani raz neuznali za vinného.


Už ste čítali?