Kfir má 18 rokov a prednedávnom ho do našej skupiny poslali z detského pavilónu. Kfir je udatné levíča. S rakovinou bojuje už päť rokov. Zvládol operáciu nádoru na mozgu aj vážnu pooperačnú liečbu. Teraz je v relapse a je to horšie ako na začiatku. Lebo tentoraz sa to operovať nedá. Napriek tomu to Kfir nevzdáva. Má veľké bolesti, liečba ho vyčerpáva, vypadáva mu pamäť, občas ho prepadnú halucinácie. Aj tak minulý týždeň zmaturoval. Ako jeden z najlepších na celej škole.
To nám nepovedal sám. Doprevádza ho mama a často za neho rozpráva, lebo Kfir má síce osemnásť, ale pre chorobu aj dlhé pobyty v nemocnici, nie je príliš komunikačne zdatný. Hovorí, že veľa toho ešte neprežil. Áno aj nie.
Neprešiel klasickou pubertou ako jeho vrstovníci. Detstvo mu rázne ukončil nôž neurochirurga. Jeho kamaráti pôjdu teraz do armády, on sa presunul z jednej časti nemocnice do druhej. Spolužiaci naháňajú frajerky, on je rád, keď sa oblečie a oholí bez pomoci rodičov. Chalani z jeho ulice si na internete pozerajú všelijaké pubertálne blbinky, on kontaktuje neurochirugie po celom svete a hľadá niekoho, kto by mu mohol pomôcť.
Mohol by reptať, ale nerobí to. Na skupine pre pacientov ľudia často bedákajú, on je vzácne vyrovnaný. Nie zmierený s osudom, vyrovnaný. A statočný. Má meno odvodené od leva a má levie srdce. A hoci je na hranici detstva a dospelosti, levíčaťom už nie je.