Lila

Autor: Jana Shemesh | 13.3.2012 o 14:16 | (upravené 13.3.2012 o 14:23) Karma článku: 25,02 | Prečítané:  4881x

Toto je príbeh svokry mojej priateľky. Príbeh o lekárke, ktorá sa musela rozhodnúť, aké budú posledné dni jej onkologicky chorého manžela.

Lila je zástupkyňa primára na nefrológii v jednej z najväčších izraelských nemocníc. Keď pred takmer 40 rokmi prišla z Ukrajiny, nevedela ani slovo po hebrejsky a jediné, čo mala, bol v Izraeli nepoužiteľný diplom zo sovietskej lekárskej fakulty. A ešte svojho Ivana. Do piatich rokov mu porodila troch synov a začala ako sekundárka v malej nemocnici. Ivan pracoval ako účtovník pre viacero kibucov a prakticky vychovával deti, lebo jeho práca bola flexibilnejšia ako jej. Pred desiatimi rokmi mu začali zlyhávať obličky. Skončil na dialýze. Bola to Lila, kto ju naordinoval a kto na ňu dohliadal. Ivan dialýzu niesol ťažko, bol popudlivý, terorizoval ich dospelé deti, vnúčatá sa ho báli. Pred piatimi rokmi sa zrútil s bolesťami brucha. Nebolo to slepé črevo ani prasknutý vred, bola to rakovina žalúdka. Po operácii a liečbe, ktorú komplikovali jeho choré obličky, sa celkom spamätal. Na pol roka. Potom sa mu pohoršilo. Zostal v nemocnici. Po pár mesiacoh sa onkológovia zhodli, na tom, čo Lile bolo jasné už dlho. Ivanova rakovina sa nedala liečiť a na onkológii už nemal miesto. Odporučili jej hospic. V hospici jej ale povedali, že ho zoberú, ale sama si bude musieť zabezpečiť jeho prevozy na dialýzu, lebo oni také vybavenie a personál nemajú. Ivan mal vtedy 52 kíl a bolelo ho aj už otvorenie očí. Dialýzu potreboval prakticky denne. Znamenalo to odvoz a dovoz sanitkou, niekoľkohodinové ležanie na dialyzačnom oddelení. Potom ešte prichádzala do úvahy súkromná klinika. To boli ale obrovské peniaze. S rovnakou koncovkou ako v hospici. Možno by len dlhšie trvala. Lila je žena racionálna a jej synovia tiež. Vyhral hospic. Skúšali to s vozením na dialýzu desať dní, potom Ivan sám povedal, že už nechce. O tri dni zomrel. Keď mi to kamarátka rozprávala, bola som rozhorčená. Považovala som Lilino rozhodnutie za hrozné, sebecké a odporné. Aj keď neurobila nič, čo Ivan nechcel. Ale čo keď už nebol pri zmysloch? Potom som ju stretla. Ako lekárku. Bola veľmi pohodová, priama a vyrovnaná. Vedela, že píšem tento blog a sama si začala o Ivanovi. Lila mi povedala, že sa rozhodla, že myseľ lekárky je predsa len jasnejšia ako manželky. A tak myslela a konala ako lekárka. Aby, keď už nemôže pomôcť, aspoň nepredlžovala bolesť. Potom keď Ivanova bolesť pominula, plakala ako vdova a pýtala sa, ako to často býva, či tá lekárka predsa len nemohla urobiť viac. Aj keď vedela, že nemohla.
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí, tvrdí nová aplikácia určená pre deti bohatých.

SVET

Šoky, nefunkčné lepidlo a Trump. Ako Rakúsko už deväť mesiacov volí prezidenta

Z víťazstiev sa už tešili, rozhodne sa až teraz.

DOMOV

Stálicou maďarskej politiky na Slovensku je Bugár

Maďarskú menšinu reprezentujú od roku 1989 tie isté tváre.


Už ste čítali?