Prežila som štrajk lekárov

Autor: Jana Shemesh | 30.9.2011 o 5:59 | Karma článku: 17,05 | Prečítané:  12414x

Toto leto v Izraeli štrajkovali lekári. Štrajk trval niekoľko mesiacov. Lekári štrajkovali za vyššie platy, lepšie podmienky pre začínajúcich lekárov bez špecializácie, menej nadčasov a tak podobne. V novinách sa písalo, že štrajk sa nedotkne urgentných pacientov, pôrodníc a ľudí s onkologickými ochoreniami. Moja skúsenosť ale bola iná.

Aby sme si rozumeli. Neviem do akej miery bol štrajk opodstatnený. Keď som počula o platových pomeroch, anesteziológoch, čo zaspávajú skôr ako ich pacienti, lebo pravidelne nadčasujú a aj o tom, že Izraelu hrozí únik najšikovnejších lekárov do zahraničia, zdalo sa mi, že to má hlavu a pätu. Veď nie je asi v poriadku, že lekári na začiatku kariéry zarábajú toľko ako sekretárky v lepších firmách (nič proti sekretárkam), že nemajú čas na relax, o štúdiu nehovoriac a že americké nemocnice len čakajú ako mäsožravé rastliny, kedy im sadne na lep lekár s diplomom z uznávanej izraelskej univerzity, s perfektnou angličtinou a asertivitou, čo je v Amerike nevyhnutná. Tiež sa mi ale pozdával argument poisťovní, že lekári zarábajú o dosť viac ako priznávajú, lebo im povolili súkromnú prax, ktorú často vykonávajú na pôde nemocnice, aj argument, že žiadajú naraz príliš veľa a nechcú súhlasiť s postupným a nie celoplošným zvýšením miezd. Tak toto som si prečítala v novinách. A tak to vidí väčšina ľudí, čo nemusí do nemocnice. Pre mňa osobne štrajk predstavoval mieru stresu, ktorú by žiaden pacient nemal zažiť. Po celý štrajk mi pravidelne menili termíny objednaných procedúr, kontroly u lekárov, konzultácie s dietologičkou a podobne. Musím povedať, že sa nestalo, že by mi nejaké procedúry alebo vyšetrenia nedali, ale boli to nervy. Keď ste onkologický, nehospitalizovaný pacient, je to často o logistike, do ktorej je zapojených viacero ľudí. A tí majú tiež svoj program. Bežne sa mi stalo, že mi zavolali, že mám prísť do pol hodiny, inak riskujem, že budem sedieť v čakárni bol dňa, kým sa uvoľní lekár z pohotovosti. Bývam desať minút od nemocnice, obaja s mužom pracujeme z domu, svokra s autom je schopná prísť do štvrť hodiny a v najhoršom prípade je tu taxík, ktorý stojí pár šupov. Mnohí z mojich spolupacientov ale tak blízko nebývajú, a veľa vecí nestihli a museli sedieť na pohotovosti. Zaiste, oficiálne dostali, čo potrebovali, ale sedieť v čakárni plnej vírusov môže byť pre onkopacienta rovnako nebezpečné ako odložená rádioterapia. Do štrajku som moju nemocnicu vnímala ako švajčiarske hodinky, cez štrajk ako chaos, čo ešte viac podporuje hystériu, stres a bezradnosť onkologických pacientov. Čo bolo na oddeleniach s menej "vážnymi" chorobami, len hádam. Dúfam, že lekári si vyštrajkovali, čo chceli a už nebudem musieť absolvovať naháňačky do nemocnice, polhodinové sedenia pri telefóne, ktorý nemal pre mňa nič iné ako stlačte číslo to a to a oddialené kontroly, lebo doktor nemal čas si prečítať výsledky z ultrazvuku. A ešte jedna poznámka. Nie som lekár, ani manažér zdravotníckeho zariadenia. Viem však, že tí najpríjemnejší a najoddanejší lekári, čo som stretla na onkológii, vykrikovali najmenej. A stretla som aj takých, ktorí by aj po každodennom uvítaní na červenom koberci, s horentnými platmi a kaviárom v kantíne neboli nič iné ako odutí, nevrlí a neochotní mizantropi.
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Slováci ponúkajú za železiarne najviac, Američanom sa to máli

Ani jeden zo záujemcov neponúka za košickú huť cenu, ktorá by zodpovedala predstavám U. S. Steelu. Predaj nateraz nebol uzatvorený.

KOMENTÁRE

Ako Danko začal mať problém s kebabom

Keď to hovoril Breivik, vraveli sme, že mu straší vo veži.

DOMOV

Päť podnetov, Harabin trestom stále uniká

Kolegovia ho zatiaľ ani raz neuznali za vinného.


Už ste čítali?