Dana a Dina sa takmer päťdesiat rokov líšili len máločím. Jedným písmenom v mene a štvrťhodinou v rodnom liste. Od leta minulého roka je ale rozdiel medzi nimi markantný. Dana je zdravá, Dina vážne chorá. pokračovanie článku
Prednedávnom som bola navštíviť moju známu v hospici. Terminálne štádium rakoviny plus niekoľko zlomenín, lebo kosti sa už rozpadávajú. Rozmýšľala som, čo jej priniesť. Veď čo už len tak potrebuje človek v jej situácii. Nič, napadne každému. pokračovanie článku
Nemocnice a ich oddelenia majú svoje legendy. Tá naša o neonacistovi Rudim. Jeho príbeh mi rozprávali mnohí. Znie neuveriteľne, ale ktorý skutočne dobrý príbeh nie je tak trochu na hrane. pokračovanie článku
Hala je Beduínka z Negevskej púšte a moja spolupacientka. Negev je od centrálneho Izraela, kde žijem a kde je moja nemocnica, pomerne vzdialený. Halin otec sa ale rozhodol, že si počas jej choroby prenajmú byt, aby bola čo najbližšie nemocnici, o ktorej mal najlepšie referencie. Obetoval na to veľkú časť svojho stáda aj celé poschodie svojho domu. pokračovanie článku
Naša Ruth už pár týždňov všade chodí s princeznovskou korunkou. Sme vo fáze, keď všetko musí byť ako v rozprávke. A veľa rozprávok čítame, teda snažíme sa, lebo ja mnohé jednoducho nemôžem dočítať. Princeznovské rozprávky by asi mala čítať dcére mama, u nás to robí tato. Lebo ten sa nerozcitlivie. pokračovanie článku
Vered je sociálna pracovníčka pre chronicky chorých pacientov. Na oddelení je ich deväť, ona jediná pracuje v teréne. Má za to asi o 200 eur nižší príjem ako jej kolegyne. Za klientami jazdí vo vlastnom aute, za vlastný benzín, poistenie a údržbu. pokračovanie článku
Minule sme mali na onkológii svadobné koláče a detské šampanské, lebo piť sa tu nesmie. Naviac kombinácia alkoholu a niektorých liekov je životunebezpečná. Aj bez alkoholu sme sa tešili. Dvaja z našich sa totiž odhodlali ku kroku, ktorí dnes mnohí zaznávajú. Aj takí, čo majú teoreticky oveľa väčšie šance na dobrú budúcnosť ako Dganit a Omer. pokračovanie článku
Rochelle nemusela po chemoterapii riešiť čo s holou hlavou. Oholili jej ju keď bola ešte zdravá. Po vydaji.Rochelle pochádza z jednej z ultraortodoxných komunít, kde vydaté ženy nosia parochne. Liečba rakoviny je pre ňu väčšou záťažou ako pre ostatných. Aj do nemocničného sveta si totiž preniesla pravidlá svojej komunity. pokračovanie článku
Nikdy som nebola veľká spáčka. A nikdy som nechápala ľudí, čo mohli spať za bieleho dňa. Roky vstávam medzi šiestou a siedmou. Bez ohľadu na to kedy idem spať. Za posledné dvaroky som pre chorobu neprespala ani jednu celú noc. Nikdy by som neverila, že tak budem túžiť po spánku. pokračovanie článku
Toto je príbeh svokry mojej priateľky. Príbeh o lekárke, ktorá sa musela rozhodnúť, aké budú posledné dni jej onkologicky chorého manžela. pokračovanie článku
Noam sa ocitol pred dverami aj za dverami onkológie. Horšie to bolo pred nimi. Za dverami transplantačnej jednotky totiž ležala jeho dvanásťročná dcéra. A podľa lekárov prehrávala. pokračovanie článku
Ľudia si väčšinou pamätajú udalosti, ktoré sa v ich živote odohrali po prvýkrát. Teda apoň niektoré z nich. V živote onkologického pacienta je niekoľko takýchto prvých. pokračovanie článku
Na onkológiu sa ľudia vracajú z dvoch dôvodov. Pretože musia a pretože chcú. Stretla som takých aj takých. Nikdy neišlo o ľahké návraty. pokračovanie článku
Sú ľudia, ktorých si na onkológii viete predstaviť akosi ťažšie.A to aj s vedomím, že rakovina si skutočne nevyberá. Sú to ľudia, čo sa vymykajú štandartu. Napríklad vizuálne. Medzi mojimi spolupacientmi je aj pankáč. Teda pankáč v dôchodku. Má asi 50 a donedávna ešte nosil číro. Potom ho musel dať dole. pokračovanie článku
Liat sa večne usmieva. Usmieva sa, keď sedí pod fľašou s chemoterapiou, keď ju volá sestrička na rádioterapiu, keď celá spotená uteká na toaletu, keď dostane taký kŕč do ruky, že nevládze udržať ani prázdny plastový papier na vodu. Niekedy to vyzerá ako by mala trvalý make up s úsmevom. To by však predpokladalo, že jej úsmev je umelý. Omyl. Toto je autentický úsmev, do ktorého je zapojená celá tvár aj oči. pokračovanie článku
Prednedávnom zomrela v mojej nemocnici onkologička, ktorej asistentku chorí na kolenách prosili, aby im dala u nej termín na vyšetrenie. Keď televízia vysielala programy o rakovine, takmer vždy oslovili ju. Hovorila jasne a ešte jasnejšie boli jej úspechy. Kolegovia o nej hovorili ako o hviezde. Mala intuíciu a sledovala všetko nové v odbore, ktorý je novinkami, čo sú často otázkou života a smrti, zaplavený. Zomrela na rakovinu prsníka. pokračovanie článku
Niektorí z mojich lekárov a napokon aj moja "hlavná" doktorka, sú ľudia, čo sa otvorene (oblečením či pokrývkou hlavy) hlásia k nábožným židom. Minule sme sa v čakárni bavili, či sú takíto lekári, ale aj ostatní zdravotníci, iní ako tí, čo si svoju mieru identifikácie s (židovským) náboženstvom nechávajú pre seba. Väčšina z tých, čo tam vtedy sedeli, povedala, že nábožní lekári sú trochu iní. A vôbec nejde o odbornosť. pokračovanie článku
V čakárni na onkológii si ľudia čas krátia všelijako. Mobilní idú na kávu do neďalekej kaviarne, iní čítajú, pár ľudí spí, sú aj borci, čo sledujú televízne spravodajstvo. Ako keby nebolo málo zle. A niektorí hrajú šachy. pokračovanie článku
Lily vyzerá v posledných týždňoch čoraz lepšie. Vyhladila sa jej tvár, netrasú sa jej ruky a tak si bundu môže zapnúť bez pomoci, tuším aj trochu pribrala a tak jej netrčia panvové kosti. Neznamená to však, že Lily je bližšie k vyliečeniu. Lily umiera. Chce však umrieť po svojom. pokračovanie článku
Sviatky sú pre ťažko chorých ľudí skôr stresom ako radosťou. Napriek tomu, že sa necítia dobre, väčšina z nich chce na sviatkoch, či ich príprave participovať. A to je vyčerpávajúce. pokračovanie článku
Keď sa pozerám na niektorých spolupacientov a na ich viditeľný fyzický úpadok, pýtam sa, čo ich ešte drží pohromade. A toto nie je metafora. Čo ich doslova drží pohromade? pokračovanie článku
Sedeli sme spolu na lavičke. Pestovaná dáma, čo sa nervózne obzerala ako všetci, čo sú tu po prvý raz. Opýtala sa ma, na koho čakám. A ja že na nikoho. Ja sa tu liečim. pokračovanie článku
Neviem prečo to je, ale mnohí ľudia si chorých na rakovinu spájajú s akousi nedostatočnosťou. Majú to v sebe tak zvláštne zakódované. Dosť sa to podobá tomu, keď sa niektorí ľudia zhovárajú s cudzincom, čo hovorí ich materinským jazykom a povedome zvyšujú hlasitosť a hovoria pomalšie. Viem o čom hovorím, žijem už takmer šesť rokov v cudzine. Problém ale nie je v tom, že cudzinec nepočuje alebo je menej chápavý. A niekedy je chyba aj na druhej strane prenosu. pokračovanie článku
Sima prišla minule na kontrolu s plačom. Prekvapilo ma to, lebo naposledy mi hovorila, že liečba zaberá a už aj lepšie zvláda stavy po chemoterapii. Naviac Sima je posledný človek, u ktorého by som očakávala slzy. pokračovanie článku
Tento týždeň som bola na cvičení pre onkologických pacientov. Sú to také ľahšie cviky pre tých, čo sa už cítia lepšie. Alebo si to myslia. Ja som z nich prišla taká polámaná a vytrasená, že som si rovno musela ľahnúť. A to som, prosím pekne, nerobila po onakvejších procedúrach. pokračovanie článku
Na onkológii čoraz častejšie stretávam na smrť chorých ľudí v kategórii mojich rovesníkov, či len o pár rokov starších. Majú malé deti alebo deti v puberte, jednoducho deti nezaopatrené. Často ich na liečbu sprevádzajú rodičia. Penzisti alebo ľudia krátko pred penziou. Vyzerajú zachovalejšie ako ich deti, majú viac energie a ešte aj tie šaty na nich lepšie sedia. Na mnohých z nich vidím, že by dali všetko na svete, aby na tých vozíkoch, prišraubovaní o tyč s infúziou, sedeli oni a nie ich deti. pokračovanie článku
Minule chodila po čakárni na onkológii taká útla dievčinka, niečo cez dvadsať. Študuje psychológiu a píše prácu o tom, čo potrebujú onkologickí pacienti. Svätý pokoj, chcelo sa mi odvrknúť, ale tá dobrosrdečnosť a postpubertálna naivita v jej tvári, si príkrosť nezaslúžili. pokračovanie článku
Toto leto v Izraeli štrajkovali lekári. Štrajk trval niekoľko mesiacov. Lekári štrajkovali za vyššie platy, lepšie podmienky pre začínajúcich lekárov bez špecializácie, menej nadčasov a tak podobne. V novinách sa písalo, že štrajk sa nedotkne urgentných pacientov, pôrodníc a ľudí s onkologickými ochoreniami. Moja skúsenosť ale bola iná. pokračovanie článku
Napokon som sa odhodlala. Tento týždeň som sa po roku ukázala na podpornej skupine pre pacientov. Bolo to lepšie ako minuloročné fiasko, ale stále sa odmietam zmieriť s faktom, že toto má byť môj mikrosvet. pokračovanie článku
Túto ženu som si v onkologickej čakárni všimla, lebo mala na ruke okrem plastového náramku, aký tu nosia hospitalizovaní pacienti, ešte jeden naozaj krásny náramok. Taký, aký vidíte v malých dizajnérskych obchodoch. Možno nebol drahý ako nejaký naozajstný šperk, ale bol vyšperkovaný talentom toho, kto ho robil. A potom ma ešte "zaujalo" jej brucho. Bolo neprimerane nafúknuté k jej vychudnutej postave. Pomyslela som si, že asi má chudera nádor v dutine brušnej a čaká na operáciu. Alebo je tesne po nej. pokračovanie článku
Eitan je nemocničný klaun na detskej onkológii. Vyštudovaný herec a bábkoherec, kedysi dávno detská hviezda. A bývalý onkologický pacient. Človek, čo sa vracia na miesto činu. Silná osobnosť, ktorá nemá problém čeliť duchom minulosti. pokračovanie článku
Mrzké dni. Už ich ani nerátam. Napríklad minulý utorok. Deň blbec je slabé slovo.Ráno som vstala s opuchnutou nohou, čo sa mi stáva pomerne často. A ešte aj s nadutou hubou, ako by povedala moja mama. Jednoducho, vstala som hore zadkom. pokračovanie článku
Novinárka a mama. Ale väčšinou mama a novinárka.
Čo ma zaujaloTýmto článkom bloger
klikol/klikla na karmu.
